Pre SNM-Múzeum židovskej kultúry je 75. výročie oslobodenia nacistického
koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz významnou udalosťou,
ktorá by v spojitosti s históriou Slovenska, ako aj súčasného vývoja
politickej situácie, mala v našej spoločnosti rezonovať viac. Auschwitz
je totiž symbolom, ktorý predstavuje, kam až spoločnosť môže zájsť, ak
sa zabudne na zdravý úsudok, hodnoty ako ľudskosť, solidarita či
schopnosť držať sa týchto hodnôt napriek útlaku, uviedol pre TASR
zástupca riaditeľa SNM-Múzea židovskej kultúry Michal Vaněk.
"Prostredníctvom Múzea holokaustu v Seredi sme v spolupráci s Ruským
centrom vedy a kultúry a Ruským výskumným a vzdelávacím centrom
holokaustu pri tejto príležitosti pripravili výstavu: HOLOKAUST:
LIKVIDÁCIA, OSLOBODENIE, ZÁCHRANA, ktorú tvoria jedinečné dokumenty a
fotografie zachytávajúce zverstvá holokaustu, ako aj oslobodenie
Auschwitzu a osudov ľudí, ktorí sa o to pričinili," priblížil.
OSN pri príležitosti tohto výročia zvolila tému: "75 rokov po Auschwitzi – šírenie poznanie a zachovanie pamiatky o holokauste s cieľom dosiahnuť všeobecnú spravodlivosť".
Prostredníctvom nej chce ilustrovať dôležitosť kontinuity spoločných
aktivít v boji proti antisemitizmu a ďalším formám predsudkov s cieľom
zaručiť rešpektovanie dôstojnosti a dodržiavanie ľudských práv pre
všetky národy na svete. OSN to uviedla v súvislosti s Medzinárodným dňom
pamiatky obetí holokaustu, ktorý pripadá práve na 27. januára.
Valné zhromaždenie (VZ) OSN v januári 2005 na 28. mimoriadnom zasadnutí
zorganizovalo spomienkové podujatie pri príležitosti 60. výročia
oslobodenia komplexu koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau v roku
1945. Potom v rezolúcii nazvanej Spomienka na holokaust, schválenej 1.
novembra 2005, VZ stanovilo, že 27. január bude Medzinárodným dňom
pamiatky obetí holokaustu a bude sa pripomínať každý rok.
Neskôr, 26. januára 2007, VZ OSN schválilo rezolúciu, v ktorej odsúdilo
popieranie holokaustu. Stalo sa tak niekoľko týždňov po Iránom
organizovanej konferencii, ktorej účastníci prevažne spochybňovali
masové vyvražďovanie Židov počas druhej svetovej vojny.
Rezolúcia prijatá VZ OSN konsenzom odsudzuje "bez výhrad akékoľvek popieranie holokaustu" a OSN "vyzvala všetky členské štáty, aby odmietli akékoľvek popieranie holokaustu ako historickej udalosti" alebo akékoľvek aktivity s týmto cieľom.
Nemecký vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau založili v roku 1940
nemecké vojská, ktoré okupovali Poľsko, ako pracovný tábor pre poľských
väzňov. Postupne ho rozširovali na rozľahlý pracovný a vyhladzovací
koncentračný tábor pre Židov, ktorých doň privážali z celej Európy. V
tábore použili 3. septembra 1941 po prvý raz cyklón B a v plynovej
komore ním zabili 600 sovietskych vojnových zajatcov a 250 ďalších
väzňov.
Koncom marca 1942 prišli do Auschwitzu prvé transporty Židov zo Slovenska a Holandska.
Nemecký vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau bol oslobodený oddielom
Červenej armády 27. januára 1945. Ohromení a šokovaní vojaci Červenej
armády vstúpili 27. januára 1945 do tábora a oslobodili zvyšných 7600
zúbožených väzňov.
Počet ľudí zabitých v Auschwitzi-Birkenau nie je možné presne určiť.
Podľa odhadov historikov ide o 1,2 - 1,6 milióna osôb. Väčšinu obetí
tvorili ľudia židovského pôvodu.
V Nemecku je 27. januára Deň pamiatky obetí národného socializmu.
Pamätný deň zaviedol 3. januára 1996 nemecký prezident Roman Herzog a
dátum 27. januára stanovil parlament.